K národnému, kultúrnemu bohatstvu patria aj plemená zvierat vyšľachtené v danej krajine. Toto dedičstvo treba chrániť a ďalej sústavne propagovať, rozširovať a získavať nových chovateľov – pokračovateľov v národnej tradícii. Západné Slovensko sa môže pochváliť tým, že mimo slovenského hrvoliaka je i kolískou nového plemena holubov piešťanského obra.

V roku 1970 nastalo prvé kríženie, samec mondéna bol spárený so samicou kinga. Avšak potomstvo bolo „pomalé a ťarbavé“ profesor chcel holuby čiastočne lietavé, vitálne a plodné, tak pri druhom krížení použil maďarského obra, viac okrasného ako úžitkového, čo neskôr aj čiastočne ľutoval, lebo papuče sa mu veľmi ťažko odstraňovali. Pri treťom krížení použil texany, ale holuby sa mu zdali stále krátke, a tak pri štvrtom hlavnom použil rimany. Na tomto produkte sa mu však nepáčila nízka noha, ktorá nedala vyniknúť mohutným prsiam, tak vo vedľajších líniách použil slovenské, hanácke a z časti aj staronemecké hrvoliaky. Týmto šľachtením získal mohutné, mäsité prsia po úžitkových plemenách vo vzpriamenej až vypuklej forme, ktorú zdedili po hrvoliakoch. Výrazne formované prsia sú jedným z hlavných plemenných znakov piešťanského obra. Ďalej treba povedať, že po mäsovo-úžitkových plemenách má široký postoj a po spomínaných hrvoliakoch značne vyššiu nohu ako väčšina príbuzných a podobných úžitkových plemien. Rovnako sa mu nepáčil príliš tenký zobák s malým nadnozdrím, tak v bočnej šľachtiteľskej línii použil české bagdety, ktorých krv spôsobila zmohutnenie zobáka. V ďalších bočných ale minoritných líniách použil nemecké štrassery a moravské pštrosy.

Do roku 1980 vzniklo nové mäsové plemeno holubov, ktoré splnilo sústredením niektorých vlastností východiskových plemien a získaním nových vlastností pôvodný chovateľský zámer. Ďalšie šľachtenie v rokoch 1980 – 1986 prebiehalo už len v rámci tohto nového plemena a to selekciou holubov u ktorých sa vyštepovali znaky plemien použitých pri tvorbe. V tomto období sa do zošľachťovania pripojili i ďalší slovenskí chovatelia a v Piešťanoch sa našiel i priaznivec a pokračovateľ v začatom diele pán Anton Beles.

Dva roky pred uznaním plemena sa o ňom ornitológ a holubiar, dlhoročný poradca A. Boďu, univerzitný profesor RNDr. Oskar Ferianc, DrSc., vyjadril takto: „Tento holub, ktorého vídame už niekoľko rokov na výstavách ako pokusný chov, naozaj nezaostáva v ničom za ostatnými plemenami a krásou viazanou na typ a veľkosť bol unikátnym a veľmi atraktívnym objektom aj na národnej výstave v Nitre v roku 1985. Piešťanský obor má dobre zafixované znaky, má neobyčajne veľkú, veľmi peknú postavu a primerané, čierno – fŕkané sfarbenie. Piešťanského obra, tak ako dnes vyzerá, bolo treba „znárodniť“, t.j. dať ho do rúk širšej chovateľskej verejnosti. Predpokladá to však jeho uznanie ako plemena a publikovanie jeho štandardu. Podľa mojej mienky, aj holub aj práca venovaná na jeho vytvorenie by si to plne zasluhovali.“

Základné uznávacie konanie bolo vykonané na I. Celoštátnej prehliadke zvierat v Nitre v roku 1987. Menovaná komisia v zložení Šimovec, Nosál, Gaško, Siget a Miča postupovala pri uznávaní v zmysle stanovených zásad, ktoré boli vopred schválené Komisiou pre chov holubov ÚV SZCH. Požadovalo sa vystaviť z každej základnej farby a kresby najmenej tri kolekcie po piatich holuboch od rôznych chovateľov. K uznávaciemu konaniu bolo prihlásených dvanásť kolekcií po piatich holuboch od dvanásť chovateľov. Dodaných bolo len jedenásť kolekcií a to vo farebných rázoch: modré jedna kolekcia, čierne jedna kolekcia, červené tri kolekcie, čierne fŕkané šesť kolekcií. Pri hodnotení uvedených kolekcií komisia dospela k záveru, že ráz modrých čiernopásavých, červených a čiernych nezodpovedá cieľu šľachtenia, pričom bolo konštatované, že uvedené rázy sú typové nevyrovnané a so znakmi východiskových plemien. Pre nežiadúcu kresbu a tiež značnú typovú nevyrovnanosť boli vyradené všetky holuby čierne fŕkané v tzv. jasnej modifikácii. Kritériom nového plemena zodpovedal len ráz čiernych fŕkaných v tmavej modifikácii. Nové plemeno bolo uznané len v tomto ráze a pričinili sa o to kolekcie prof. A. Boďu, J. Volku a I. Lehotskej.

Deň D pre piešťanského obra nastal 18. novembra 1987. Na I. Celoštátnej prehliadke zvierat v Nitre 1987 bol uznaný za samostatné národné plemeno holubov a predsedníctvo Ústredného výboru Slovenského zväzu chovateľov, na základe odporúčania komisie pre chov úžitkových a okrasných holubov vydalo jeho šľachtiteľovi, prof. A. Boďovi uznávací list dňa 1. októbra 1988 a podpísali ho Milan Šimovec a Ing. Jozef Kubáň, vtedajší tajomník ÚV SZCH.

Uznaním plemena vstúpili jeho chovatelia do novej etapy vývoja. Je len na chovateľoch chov tohto úžitkového holuba rozširovať, zveľaďovať a zdokonaľovať, aby mohol dôstojne reprezentovať slovenské holubiarstvo doma i v zahraničí. Profesor RNDr. Oskar Ferianc, DrSc., charakterizoval piešťanského obra ako: „Mimoriadne ušľachtilého mäsitého veľkého holuba, ktorý má zachovanú ľahkosť a eleganciu telesnej stavby, schopnosť letu a veľmi dobré rozmnožovanie. Je krotký, pokojný a k chovateľovi prítulný. Je kratší ako rímsky holub, ale v prsiach je značne širší a hlbší, čo je predpokladom dobrej mäsovej úžitkovosti i dosiahnutia limitovanej hmotnosti. I napriek tomu dojem veľkosti viac vzniká z operenia než zo skutočnej hmotnosti – nemá tak úsporne utiahnuté perie ako napríklad moderný king alebo texan. V chovnom cieli treba považovať za prvoradú úlohu udržanie hmotnosti a zlepšenia telesných tvarov i kresby.“

Na šľachtiteľskej práci sa ďalej v minulom období podieľali: Jozef Antala – Piešťany, Michal Balko – Kolíňany, Jozef Krajčík – Stará Turá, Michal Tužka – Šalgovce, Jozef Nipča – Hosťovce, Gabriel Vidoman – Partizánske a ďalší.

Aké bolo ukončenie šľachtiteľskej práce profesora Andreja Boďu? Ako to už v živote býva, človek vo svojej činorodej práci prechádza určitými etapami úspechov i úskaliami. Podobne ako iní významní ľudia, čo je prípad i profesora A. Boďu, bol doma viac zaznávaný ako v zahraničí uznávaný. Počas desaťročí šľachtenia s veľkou trpezlivosťou, odbornosťou a veľkými finančnými nákladmi sa mu nedostalo takej podpory a uznania riadiacich orgánov aj samotných chovateľov, ako by si jeho práca zaslúžila. V priebehu svojej šľachtiteľskej práce mu trikrát vyvlastnili pozemok, na ktorom robil svoje šľachtiteľské pokusy. Naposledy mu bol odobraný pozemok na Detvianskej ulici v Piešťanoch, kde bola farma skoro sto kusov už vyšľachteného a uznaného plemena. Podstatnú časť tohto chovu prevzal Ing. Marián Kabina (Hronský Beňadik, kde chov postupne zanikol). Odvtedy nemal profesor Boďa možnosť toto plemeno ďalej zošľachťovať. Býval v činžiaku a na balkóne už nesmel chovať ani jeden kus. Posledné dva kusy vystavoval na výstave v Piešťanoch 24. a 25. septembra 1994.

V 90. rokoch minulého storočia bol PO pomerne rozšírený v západoslovenskom kraji. Mohli sme sa s ním stretávať na miestnych, oblastných i národných výstavách. Najznámejšími pokračovateľmi z tohto obdobia boli Jozef Antala – Piešťany a Michal Tužka – Šalgovce.

Ďalší prelomový milník bol rok 2004, keď sa zišlo zopár nadšencov ochotných hovoriť s chovateľmi o založení samostatného klubu. Prípravný výbor v zložení: p. Andrášik, Barlík, Házy, Labuda, Mgr. Lipovský, Ing. Šušlík pripravil a zabezpečil zvolanie zakladajúcej schôdze. Táto sa uskutočnila dňa 27.2.2005 v kultúrnom dome v Nitre – Dolné Krškany, kde bol za účasti 21 chovateľov založený Klub chovateľov piešťanských obrov (KCHPO) so sídlom v Nitre s celoštátnou pôsobnosťou.

V prvom roku svojej existencie sa klub zameral na spracovanie a vydanie základných smerníc pre riadiacu činnosť klubu: Štatút KCHPO, smernice pre podchytenie a sledovanie piešťanského obra, hlavné ciele klubu na najbližšie obdobie (5 rokov), zásady pre udeľovanie cien na klubových špeciálnych výstavách a ďalšie. V roku 2005 taktiež usporiadal I. Špeciálnu výstavu klubu v Piešťanoch, ktorá mala veľmi dobrý ohlas u návštevníkov. Mnohí prof. Boďu osobne poznali a zaujímali sa o stav a úroveň plemena.

V roku 2006 do klubu vstúpil Ing. Ján Schmidt PhD. ktorý sa na určité obdobie stal novým motorom rozvoja piešťanského obra. Klub sa zameral viac na odbornú činnosť a odstránenie rozporov medzi do vtedy platným štandardom a skutočným stavom. Rozdiel bol medzi definíciou štandardu fŕkanosti a skutočnými požiadavkami na kresbu tigra.

Po dlhších konzultáciách KCHPO a ÚOHK došlo dňa 16.12.2006 k schváleniu nového štandardu, v ktorom bola spresnená hmotnosť a rozšírenie o ďalšie farebné a kresbové rázy.

V priebehu roka 2007 sa KCHPO orientoval hlavne na ujasnenie štandardu medzi členskou základňou. Z uvedeného dôvodu bola vypracovaná účelová publikácia. Štandard PO bol tiež prezentovaný medzi posudzovateľmi najmä pri príležitosti konania I. celoslovenskej výstavy výletkov v Košiciach v septembri 2007.

Medzinárodného uznania sa toto mladé plemeno dočkalo v roku 2011, keď ho komisia zaradila do zoznamu európskych plemien. Piešťanský obor je zaradený pod pozíciou 0048 ako piešťanský obrovitý holub (preklad z angličtiny).

V roku 2015 sa pri príležitosti 10. výročia svojho založenia klub uchádzal o titul “Zlatý kosák” na veľtrhu Agrokomplex. Napriek snahe všetkých zainteresovaných klub toto ocenenie napokon nezískal.