PIEŠŤANSKÝ OBOR
PO.jpg
Piešťanský obor, ktorý patrí do skupiny holubov obrov patrí medzi mladšie slovenské národné plemená. Jeho šľachtiteľom bol prof. Andrej Boďa, ktorý bol pedagógom piešťanského gymnázia. Jeho zámerom bolo vyšľachtiť nové slovenské plemeno holubov s hlavným zameraním na vysokú úžitkovosť, ale pritom s primeraným estetickým zovňajškom. So šľachtením začal zaoberať v roku 1970. Úplný postup sa nezachoval, ale za základ použil holuba mondéna, ktorého páril s kingom. Neskôr prilial krv rimanov ale aj ďalšie plemená (maďarské obry, hanácke hrvoliaky, moravské pštrosy a české bagdety). Predpísaná hmotnosť a vysoká úžitkovosť sú základnými atribútmi plemena. Základné šľachtenie prebiehalo až do roku 1980, kedy vzniklo nové mäsové plemeno. Sústredilo vlastnosti východiskových plemien do jedného celku. Nové plemeno je vitálne, čiastočne lietavé a hlavne veľmi plodné a dobre kŕmivé.
Pokračovanie ďalšieho šľachtenia prebiehalo v rokoch 1980-1986 a zapojili sa doňho už aj ďalší chovatelia, ale už len v rámci plemena so zameraním na prísnu selekciu plemenných znakov a vlastností. Uznávacie konanie prebehlo na I. celoštátnej výstave zvierat v Nitre dňa 18. 11. 1987.
Prvý štandard piešťanského obra bol publikovaný v roku 1988. V ňom boli podrobnejšie definované základné požiadavky plemena ako hmotnosť a dĺžka tela. V tej dobe bol uznaný iba jediný farebný ráz a to čiernofŕkaný. Po jeho uznaní vstúpili chovatelia piešťanského obra do novej etapy vývoja. Cieľom bolo toto úžitkové plemeno rozširovať, zveľaďovať a zdokonaľovať. V tej dobe významný slovenský holubiar, ktorý šľachtiteľovi robil odborného poradcu prof. Oskár Ferianc, DrSc. charakterizoval piešťanského obra ako „mimoriadne ušľachtilého, mäsitého a veľkého holuba, ktorý má zachovanú ľahkosť a eleganciu telesnej stavby, schopnosť letu a veľmi dobré rozmnožovanie. Je krotký, pokojný a k chovateľovi prítulný. Je kratší ako rímsky holub, ale v prsiach je značne širší a hlbší, čo je predpoklad dobrej mäsovej úžitkovosti aj dosiahnutia limitovanej hmotnosti“.
Postupne piešťanský obor zaznamenával určitý pozitívny vývoj. Zlepšenia boli hlavne v type, avšak neodrazilo sa to v hodnotení na celoštátnych výstavách. Naviac chovy piešťanského obra neboli dostatočne početné aby mohla pokračovať selekcia plemena podľa určených požiadaviek štandardu. Následkom toho bolo, že v rokoch 1995 – 2005 namiesto progresu plemena došlo k jeho útlmu.
V takomto stave došlo k založeniu samostatného klubu chovateľov piešťanského obra v roku 2005. Znamenalo to zlepšenie práce členov klubu a k zlepšovaniu situácie prispievali aj klubové špeciálne výstavy. Klub mal od počiatku jasnú predstavu o svojej činnosti so snahou preklenúť stagnačné obdobie plemena a určil si etapy jeho rozvoja a zveľaďovania. V roku 2006 výbor klubu vstúpil do rokovania s ústrednou odbornou komisiou pre chov holubov SZCH s požiadavkou prehodnotiť dovtedy platný štandard. Predovšetkým išlo o odstránenie nesprávnej definície fŕkanosti. V dovtedy platnom štandarde bola fŕkanosť definovaná tak ako v súčasnom tigrovitosť, t.j. posledných desať letiek na krídlach a chvostové perá sa požadovali plnofarebné. Pristúpilo sa k úprave štandardu, kde sa zadefinovala fŕkanosť ako striedanie bielych a farebných letiek na posledných desiatich krídlových letkách a vo chvoste. Tigrovitosť bola zadefinovaná tak , že posledných desať krídlových letiek a chvostové perá sú celofarebné. Na dosiahnutie týchto kresieb boli používané celofarebné holuby avšak typickou kresbou piešťanského obra zostáva buď fŕkanosť alebo tigrovitosť. Je to ťažká a náročná kresba a preto sa klub dohodol, že v klubových súťažiach tieto holuby budú uprednostňovane pred celofarebnými.
Klub si dal za cieľ zapísať piešťanského obra do Európskeho zoznamu plemien holubov. Okrem žiadosti a iných písomných náležitostí bolo treba vystaviť piešťanské obri na veľkej výstave v počte najmenej päťdesiat kusov. Táto príležitosť sa naskytla v roku 2009, keď sa v Nitre konala Európska výstava zvierat. Po tejto výstave a doplnení nejakých písomností  európska holubiarska komisia pre štandardy následne zapísala piešťanského obra do Európskeho zoznamu plemien holubov pod číslom 0048. Dúfam, že sme týmto zápisom zabezpečili slovenskú identitu piešťanského obra.
V súčasnej dobe je chov piešťanského obra náročnejší. Jedným z dôvodov je aj jeho chov vo voliére. Na svoje telesné proporcie vyžaduje kvalitné krmivo v dostatočnom množstve a kvalitný grit. Veď na dosiahnutie hmotnosti – u samcov minimálna hmotnosť je 900g a viac a u holubíc 800g a viac sa dá dosiahnuť  iba pestrou stravou. Doposiaľ bola zaznamenaná najväčšia hmotnosť holuba 1240g. Takáto hmotnosť urobí holuba ťažkopádneho, stráca aj na elegantnosti a pohyblivosti. Takže nie je potrebné hnať holuby do extrémnych hmotností  čo vzhľadom k zámeru šľachtiteľa nie je  ani žiaduce.
Rozvoj piešťanského obra v súčasnosti napreduje. Rozširujú sa farebné variety a záujem o jeho chov rastie. Okrem čiernobielej farebnej variety sa rozširujú chovy o červené a žlté farebné variety, ktoré tiež lahodia oku chovateľa ale aj návštevníkom rôznych typov výstav. Prof. Boďa mal víziu, že sa z piešťanského obra stane farmový holub, ktorý nahradí zahraničné plemená holubov. Avšak sa tak nestalo. Na farmách v Blatničke a Hustopečiach neprejavili záujem o toto plemeno a uprednostnili holuby plemien Texan a Kaliforský biely.  V súčasnosti obľubu získava v Českej republike, Rumunsku ale aj napr. v Maďarsku, kde boli holuby od členov klubu zaslané na farmy zaoberajúce sa produkciou diétneho mäsa.
Je potrebné sa poďakovať šľachtiteľovi tohto pekného holuba, ktorý dal do povedomia Slovensko aj týmto holubom a máme o jednu kultúrnu pamiatku viacej, ktorú by sme mali ďalej rozvíjať a chrániť.    
Piešťanský obor má veľkosť krúžku 11 mm.

 
Email
Heslo
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one